Komárno je najväčším, najvýznamnejším a najzachovanejším pevnostným komplexom na Slovensku. Komárňanská pevnosť je jedinečnou ukážkou fortifikačnej architektúry 16. až 19. storočia. Možno tu vidieť bastiónový, polygonálny aj fortový systém opevnenia. Vo svojej dobe bola najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Vzhľadom k svojej monumentalite a zachovalosti patrí medzi unikáty aj v európskom meradle. 

 

 

Staršie fortifikácie.

Výhodné strategické miesto na sútoku Váhu a Dunaja s brodom vzbudzovalo záujem od dávnych čias. Ovládanie takéhoto jedinečného prievozu a rušného dopravného ohniska znamenalo panstvo nad celou okolitou krajinou. Lokalita dnešnej pevnosti Komárna sa spomína v Anonymovom diele Gesta Hungarorum. V období tatárskych vpádov, kedy bola veľká časť nášho územia spustošená, sa dokázalo ubrániť len niekoľko silných hradov. Medzi ne patrilo i Komárno, o ktorom sa zmieňuje jeden z listov kráľa Bélu IV. v roku 1245. Po ústupe Tatárov z Uhorska kráľ, podporujúci rozkvet stredovekých miest v krátkom čase udeľuje 25 mestám veľké výsady, medzi nimi – v roku 1265 – i mestské práva Komárnu.  Vznik prvého murovaného hradu v Komárne možno datovať do rokov 1265–1268. V roku 1317 sa za hradbami komárňanského hradu bránil Matúš Čák Trenčiansky proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi.  Reprezentatívnu podobu renesančného paláca dala komárňanskému hradu prestavba v dobe panovania Mateja Korvína vykonaná talianskymi majstrami. Komárňanský hrad sa na konci 15. storočia stal významným komplexom budov s prepychovo vystavaným palácom, zodpovedajúcim náročným kráľovským požiadavkám.
Charakter hradu a jeho ďalší vývoj zmenili až vyše pol druha storočia trvajúce turecké vojny. S rozvojom delostrelectva nastáva nová epocha fortifikačného staviteľstva.

 

 

Stará a Nová pevnosť.

Po obsadení Budína Turkami v roku 1541 rozhodol Ferdinand I. o výstavbe pevnosti v Komárne.  Vyhotovením plánu komárňanskej pevnosti poveril Pietra Ferraboscu, ktorý navrhol päťuholníkový bastiónový systém. V roku 1546 sa začala výstavba pevnosti na mieste staršieho hradu. V roku 1557 sa zdokonaľovali už len zemné valy a prehlbovali sa vodné priekopy. Tým sa ukončila výstavba tzv.  Starej pevnosti. Pevnosť mala tvar nepravidelného päťuholníka. Jarná povodeň v roku 1570 spôsobila obrovské škody, lebo sa zrútila čast kurtín. Pod osobným vedením U.Süessa bola pevnosť v 1572-1592 znovu postavená podľa pôvodného vzoru.  Jej tvar sa dodnes prakticky nezmenil.
K ďalšej dôležitej fortifikačnej činnosti došlo v dobe panovania Leopolda I. (1658–1705), keď v rokoch 1663–1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná protiturecká reťaz prelomila. Z tohto podnetu nariaďuje Leopold I. výstavbu ďalších dvoch bastiónových pevností: pevnosti Leopoldov neďaleko Hlohovca, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a  Novej pevnosti v Komárne. Prvá etapa výstavby Novej pevnosti trvala do roku 1663, kedy boli vykonávané len práce na zemných valoch. Po roku 1663 sa začala druhá etapa výstavby, v ktorej namiesto dočasných zemných valov postupne budovali bastióny a kurtíny z kameňa a pálených tehál. Práce sa uskutočnili na základe projektov Franza Wymesa s využitím poznatkov najmodernejšej talianskej a francúzskej fortifikačnej architektúry. Dôkladná výstavba Novej pevnosti bola ukončená v roku 1673. Stará pevnosť ostala v pôvodnom tvare. Pred jej hlavnou bránou bol vystavaný nepravidelný ravelin, chrániaci vstup. Nová pevnosť mala väčšiu rozlohu než stará, mala tiež  tvar päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou k dvom západným bastiónom Starej pevnosti. Z piatich bastiónov Novej pevnosti bol najväčší západný (stredný) s hrotom smerujúcim k mestu. Na sever i na juh od neho boli situované dva raveliny, z ktorých južný, s padacím mostom, mal  úlohu chrániť hlavnú bránu pevnosti, ktorá bola umiestnená v strede kurtíny medzi západným a južným bastiónom. Široká vodná priekopa okolo obvodových múrov sledovala tvar  pevnosti. V hradbách boli vybudované kazematy, z ktorých do priekopy vyúsťovalo niekoľko poterien. Okolo Starej a Novej pevnosti postavili v tomto období i kontreskarpy s krytou cestou a s niekoľkými zhromaždiskami.  V tej dobe predstavovala komárňanská pevnosť vyspelú fortifikačnú stavbu,  jednu z prvých svojho typu v strednej Európe.
Turecká armáda utrpela v roku 1683 pri Viedni závažnú porážku. Táto udalosť znamenala podstatný prevrat v živote Komárna. Hraničná pevnosť stráca na svojom význame a starostlivosť o jej údržbu klesla na minimum. Dve veľké zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783 na dlhší čas spečatili jej osud. Armádne veliteľstvo usúdilo, že oprava pevnosti nie je rentabilná a z toho dôvodu ju vojsko opustilo. Pozemok pevnosti daroval cisár Jozef II. mestu a budovy boli v roku 1784 predané na dražbe.





Rozmach výstavby v 19. storočí.

Vplyvom napoleonských vojen sa začala nová expanzia výstavby pevnostného systému Komárna. Vojnové udalosti v rokoch 1800–1805 usmerňujú pozornosť vojenského velenia, ktoré si potrebovalo pri Dunaji zabezpečiť strategické postavenie proti Napoleonovi, opäť na Komárno. Pri tejto príležitosti sa buduje z tehál aj severné krídlo Novej pevnosti, ktoré bolo dovtedy zo zeminy. Túto činnosť možno nazvať aj treťou etapou výstavby Novej pevnosti. Práce sa začali 20. augusta 1808 a 4. septembra toho istého roka boli  dokončené. V rámci ďalších prác sa na nádvorí v roku 1810 vystavala kasáreň v pôdorysnom tvare písmena "U" so stenami rovnobežnými s kurtínami. V  jej vnútornom priestore na južnej strane postavili v roku 1815 veliteľskú budovu. V rokoch 1827–1839 bola prestavaná aj Stará pevnosť. Pri zachovaní obvodových múrov pevnosti vybudovali kazematné priestory v kurtínach, ako aj kazematné delostrelecké postavenia v bastiónoch. V priebehu 19. stroročia pokračovala veľkorysá výstavba pevnostného komplexu polygonálneho typu ďalšími prvkami - Palatínskou líniou, Vážskou líniou, Vážskym a Dunajským predmostím, fortom Sandberg a fortom Igmánd až do dnešnej podoby. Po výstavbe týchto fortifikačných prvkov plnili centrálne pevnosti už len úlohu bastiónového vnútorného opevnenia - noyau polygonálnej komárňanskej pevnosti.

 

Palatínska línia (Palatinal Linie).

Palatínska línia bola vystavaná v rokoch 1839-1847 na mieste staršej dočasnej zemnej pevnostnej línie z roku 1809. Bola pomenovaná na počesť palatína Jozefa, riadiaceho opevňovacie práce pôvodnej línie v roku 1809. Pozostáva z 5 reduitových fortov, navzájom spojených armovaným zemným valom s priekopou a streleckými galériami do súvislej obrannej reťaze, dlhej 5 km. Začína na brehu Dunaja cca 3 km západne od centrálnych pevností a končí pri ramene Váhu. Forty sú číslované rímskymi číslicami I - V a sú stavebne zhodné. V zmysle tradičného názvoslovia rakúskej opevňovacej školy sú označované ako "bastióny". Prepojenie medzi vnútorným priestorom obrannej línie a územím mimo mesta zabezpečovali 3 dokonale chránené brány - pri bastióne I. Bratislavská brána, pri bastióne III. Gútska brána a pri bastióne V. Apálska brána.

 

Vážska línia (Waag Anschluss).

Jej výstavba začala v roku 1866 v dôsledku zhoršenia vzťahov s Pruskom, kedy malo Komárno plniť úlohu tzv. "národného reduitu". Vážska línia začína na severnom konci Palatínskej línie ako jej pokračovanie, potom sa stáča na juh pozdĺž toku Váhu. Líniu tvorí 6 objektov (VI.-XI.), z ktorých prvé dva (č. VI. a VII., označované tiež ako "bastióny"),  patria medzi reduitové forty. Tieto sú medzi sebou spojené zemným valom bez armovania. Forty majú iný pôdorys než forty Palatínskej línie a líšia sa aj navzájom medzi sebou.  Jadro fortu VII. tvorí reduit v pôdorysnom tvare "U". Od fortu VII. pokračuje línia na juh pozdĺž toku Váhu vo forme Carnotovho múra so strieľňami, chráneného zemným valom a tokom Váhu, zosilneného delostreleckými kaponiérovými batériami VIII. až XI. Posledným objektom XI. sa Vážska línia napojuje na vonkajšie fortifikačné články Novej pevnosti, čím uzatvára pevnostný prstenec okolo mesta.

 

Vážske predmostie a Dunajské predmostie (Waag Brückenkopf, Donau Brückenkopf).

Vážske predmostie sa nachádza na druhom brehu Váhu oproti centrálnym pevnostiam, Dunajské predmostie sa nachádza na druhom brehu Dunaja oproti centrálnym pevnostiam. Obe boli spojené s centrálnymi pevnosťami pontónovým mostom. Ich prvoradou úlohou však nebolo chrániť most, ale chrániť centrálne pevnosti pred útokom z druhej strany vodných tokov. Vývoj oboch predmostí bol v podstate totožný. Pôvodne boli vybudované za riekami v roku 1585. V prvej polovici 17. stor. ich nazývali sv. Michael (neskôr sv. Filip) a sv. Peter. V roku 1661 boli zbúrané, pretože už nevyhovovali vtedajším nárokom a na ich miestach postavili silnejšie obranné stavby. V rámci veľkej výstavby pevnostného systému v 60. rokoch 19. stor. ich prestavali a zosilnili podľa novej takticko-technickej štruktúry opevnení. Obe predmostia boli stavebne podobné. Pozostávali z ústredných objektov - štvoruholníkových bastiónových fortov, zosilnených po oboch stranách 3 zemnými redutami. Objekty boli pospájané zemnými valmi, priliehajúcimi na koncoch k brehom riek. Ústredný objekt Dunajského predmostia sa nazýva Hviezdicová pevnosť.


 

Fort Sandberg.

Fort bol vystavaný v rokoch 1850 - 1871 na Monoštorskom návrší na mieste starších opevnení, vybudovaných pri bojoch v roku 1849 na rozkaz veliteľa pevnosti generála Klapku. Bol postavený  na základe projektov Ženijného riaditeľstva v Komárne.  Zabezpečoval pevnosť pred útokom od juhozápadu a delostrelecky ovládal tok Dunaja. Ide o polygonálny reduitový fort približne obdĺžnikového pôdorysu. Zaberá plochu cca 70 ha.      


 

Fort Igmánd.

Predstavuje najmladší a najmodernejší prvok pevnostného systému Komárna. Vybudovali ho v rokoch 1871 - 1877 na zabezpečenie pevnosti pred útokom z juhu.  Na rozdiel od ostatných častí komárňanskej pevnosti patrí už do novej formy pevnostného staviteľstva -  fortového opevňovacieho systému. Ide o jednovalový delostrelecký fort. Je predstaviteľom vrcholu fortifikačnej architektúry pred zavedením ocele a betónu. Jeho dokončenie v roku 1877 sa považuje za zavŕšenie výstavby komárňanskej pevnosti.

 

 

Súčasný stav objektov.

Fortifikačný systém Komárna je v podstate zachovaný. K  rozbúraniu niektorých častí pevnosti došlo ešte v prvej polovici 20. storočia. Tento osud postihol vonkajšie články a priekopy centrálnych pevností a časti Palatínskej línie. Z bastiónu I. sa zachovala len Bratislavská brána.  Medzi bastiónmi II.–III. bola prerazená kurtína za účelom vybudovania komunikácie, časť hradieb medzi bastiónmi III.–IV. bola asanovaná pre komunikáciu a železničnú trať do Bratislavy a Kolárova. Z Vážskej línie je asanovaná časť Carnotovho múra medzi batériami IX. a X. K poškodeniu a devastácii Starej a Novej pevnosti prispeli veľkou mierou najmä sovietske vojská, ktoré užívali tieto priestory od roku 1968 do roku 1991.
Dnes
centrálne pevnosti
využíva Armáda Slovenskej republiky. Objekty Palatínskej a Vážskej línie sú prevažne využívané súkromnými podnikateľskými subjektmi, ktoré objekty na vlastné náklady rekonštruujú pre svoju potrebu.   



Stav a prístupnosť jednotlivých pevnostných objektov ( leto 2002):

Stará a Nová pevnosť - neprístupné, v držbe armády, exteriér čiastočne prístupný. 

Bratislavská brána - v držbe podnikateľského subjektu, zrekonštruovaná, exteriér prístupný.

Bastión II. - v držbe rôznych malých súkromných firiem (obchody, kaviarne), čiastočne udržiavaný, interiér reduitu zdevastovaný, exteriér i interiér prístupné, možnosť vstupu do streleckých galérií.

Bastión III. - v držbe podnikateľských subjektov (stavebné materiály, kaviareň),  čiastočne zrekonštruovaný, interiér neprístupný.

Bastión IV. - v držbe podnikateľského subjektu (stavebné materiály),  zrekonštruovaný, interiér neprístupný.

Bastión V. - zrekonštruovaný, v objekte súkromná galéria, exteriér čiastočne prístupný.

Bastión VI. - zrekonštruovaný, v objekte múzeum (rímske lapidárium), reštaurácia a bar, exteriér i interiér prístupné.

Bastión VII. - exteriér i interiér voľne prístupné, pôsobením miestneho obyvateľstva objekt podlieha značnej devastácii.

Batérie VIII. až X. - v držbe podnikateľských subjektov (sklady), exteriér prístupný.

Batéria XI. - stav neznámy, nachádza sa hlboko v podnikovom areáli. 

Vážske predmostie - čiastočne zachované v podobe zemných valov, silne zarastených nepriestupnou vegetáciou. 


Pri návšteve Komárna rozhodne odporúčam návštevu pevnostných prvkov na maďarskej strane:

Fort Sandberg (Monostori eröd) - po odchode sovietskych vojsk je celý fort využitý ako pevnostné múzeum. Po zaplatení vstupného možno voľne bez sprievodcu skúmať celý fort na povrchu i v podzemí, vrátane streleckých galérií v eskarpe i kontreskarpe. V objekte sa nachádza vojenské múzeum, usporiadavajú sa tu príležitostné výstavy a kultúrne podujatia (v lete 2002 sa tu konala výstava, venovaná pevnosti Przemysl).  

Fort Igmánd (Igmándi eröd) - objekt je udržiavaný, strážený, nachádza sa v ňom múzeum generála Klapku.  

Dunajské predmostie - v centrálnom objekte (Hviezdicová pevnosť, Csillágeröd) sa nachádza veľkosklad nápojov. Interiér je čiastočne prístupný. Na mieste redutovej fronty východne od centrálneho objektu sa nachádzajú nevýrazné zemné valy, silne zarastené neprestupnou vegetáciou. V zachovanej redute západne od centrálneho objektu sa nachádza čestný vojenský cintorín.





Fort pri železničnom moste.

Okrem pevnosti a objektov pohraničného opevnenia sa v Komárne nachádza ešte jeden zaujímavý objekt. Ide o fort (opevnenú strážnicu) pri železničnom moste. V rakúsko-uhorskej monarchii sa podobné stavby realizovali na ochranu dôležitých mostov a komunikačných uzlov. Je to jediný objekt tohto druhu na našom území.
Zo stavebného hľadiska ide o jednopodlažnú stavbu obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi cca 20x8 m a vnútornou výškou cca 3 m, postavenú z pomerne nekvalitného betónu. V severozápadnom a juhovýchodnom rohu objektu sa nachádzajú výstupky (bastióny) na flankovanie obvodových stien. V severnej časti objektu sa nachádza predsieň v jednoduchým vchodom vo východnej stene, druhý jednoduchý vchod sa nachádza vo východnej stene hlavnej miestnosti. V stenách objektu sa nachádza veľké množstvo strieľní, vytvarovaných z betónu s kovovou vložkou, určených pre pechotné zbrane. Objekt nemal delostreleckú výzbroj. Okrem strieľní sa v stenách objektu nachádzajú aj okná s kovovými okenicami, opatrenými zatvárateľným strieľňovým otvorom.
Objekt sa nachádza v kroví na pravej strane železničného násypu tesne pred železničným mostom na maďarskú stranu Dunaja. Je voľne prístupný.





Diskusné fórum o fortifikáciách.

Pre záujemcov o problematiku bastiónových a im príbuzných fortifikácií existuje na serveri www.pandora.cz e-mailová konferencia na tému fortifikácií. Príspevky a archív konferencie je možné prezerať cez web prostredníctvom prehliadača alebo po registrácii aj pridávať príspevky prostredníctvom elektronickej pošty.


V septembri 2005 som sa zúčastnil pyrotechnickej prehliadky Ústredných pevností v súvislosti s ich opustením armádou a odovzdaním do užívania verejnosti. Z tohto obdobia pochádzajú fotografie stavu Starej a Novej pevnosti.




 Mapky a fotografie.


Mapky a plánky
Plán komárňanskej pevnosti z roku 1866.. Mapa komárňanského pevnostného systému, vystavená vo forte Sandberg.. Plán Vážskeho predmostia.. Plán fortu Sandberg.. Plán fortu Igmánd..
Stará a Nová pevnosť
Delostrelecké strieľne v pravom boku stredného bastiónu Novej pevnosti.. Výpadová bránka v kurtíne medzi stredným a severným bastiónom Novej pevnosti.. Pohľad na vchodový trakt s Leopoldovou bránou v kurtíne medzi stredným a južným bastiónom Novej pevnosti. Za valom je vidieť strechu kasárenskej budovy.. Pohľad na vchodový trakt s Leopoldovou bránou v kurtíne medzi stredným a južným bastiónom Novej pevnosti. Je vidieť delostrelecké strieľne v ľavom boku stredného bastiónu Novej pevnosti.. Pohľad z pravého boku južného bastiónu Novej pevnosti na vchodový trakt súbežne s kurtínou..
Výhľad zo stropu Leopoldovej brány na ľavý bok stredného bastiónu Novej pevnosti.. Výhľad zo stropu Leopoldovej brány na pravý bok južného bastiónu Novej pevnosti s delostreleckými strieľňami.. Pohľad z ľavého boku stredného bastiónu Novej pevnosti na vchodový trakt súbežne s kurtínou.. Leopoldova brána Novej pevnosti.. Pohľad z Leopoldovej brány dovnútra pevnosti. Je vidieť trakt kasárenskej budovy, za ním budova veliteľstva pevnosti..
Pohľad na vnútornú stranu Leopoldovej brány.. Vstup do delostreleckých kazemát v ľavom boku stredného bastiónu Novej pevnosti.. Výhľad z delostreleckých kazemát v ľavom boku stredného bastiónu Novej pevnosti cez strieľňu na vchodový trakt.. Centrálna kaponiéra kasárenskej budovy v osi stredného bastiónu Novej pevnosti s delostreleckými strieľňami.. Pohľad súbežne s juhozápadným krídlom kasárenskej budovy. V pozadí centrálna kaponiéra kasárenskej budovy. Vo vale vľavo vnútorná strana Leopoldovej brány..
Pohľad na nádvorie Novej pevnosti súbežne s vnútornou stranou severozápadného krídla kasárenskej budovy. V pozadí zadný trakt centrálnej kaponiéry a vnútorná strana juhozápadného krídla kasárenskej budovy. Vľavo budova veliteľstva pevnosti.. Ukončenie južného krídla kasárenskej budovy Novej pevnosti s pechotnými strieľňami v stene. Vpravo budova veliteľstva pevnosti.. Ulica medzi južným krídlom kasárenskej budovy Novej pevnosti a budovou veliteľstva pevnosti.. Budova veliteľstva pevnosti.. Ukončenie južnej kurtíny Novej pevnosti. Je vidieť profil valu..
Ukončenie južnej kurtíny Novej pevnosti pohľadom z bastiónu V. Starej pevnosti. Je vidieť profil a blanket valu.. Ukončenie južného krídla kasárenskej budovy Novej pevnosti pohľadom z bastiónu V. Starej pevnosti. Vpravo budova veliteľstva pevnosti.. Novodobý múr s plechovou bránou v mieste pôvodnej vodnej priekopy medzi ukončením južnej kurtíny Novej pevnosti a bastiónom V. Starej pevnosti.. Pohľad na pôvodné umiestnenie vodnej priekopy medzi Starou a Novou pevnosťou. Vpravo líce bastiónu V., v pozadí bastión I. Starej pevnosti.. Pohľad na bok a líce bastiónu I. Starej pevnosti z pôvodného umiestnenia vodnej priekopy medzi Starou a Novou pevnosťou..
Kurtína medzi bastiónmi I. a V. Starej pevnosti z pôvodného umiestnenia vodnej priekopy medzi Starou a Novou pevnosťou.. Vstupný trakt Starej pevnosti. Vpravo ušnica bastiónu V.. Ferdinandova brána Starej pevnosti.. Detail erbu a nápisu na Ferdinandovej bráne Starej pevnosti.. Vnútorná strana Ferdinandovej brány Starej pevnosti..
Strop bastiónu V. Starej pevnosti.. Kameň s označením bastiónu V. Starej pevnosti.. Výstup z kazemát na strop bastiónu V. Starej pevnosti.. Pohľad z bastiónu V. cez vstupný trakt na bastión I. Starej pevnosti. V strede a vľavo pôvodné umiestnenie vodnej priekopy. Vzadu vľavo ukončenie severnej kurtíny Novej pevnosti.. Pohľad z bastiónu V. na kurtínu a bastión IV. Starej pevnosti. Vpravo tok Dunaja..
Pohľad z bastiónu V. na veľké nádvorie Starej pevnosti. Vľavo vnútorná strana kurtíny medzi bastiónmi I. a V. s nástupnou rampou.. Pohľad z kurtíny medzi bastiónmi I. a V. na veľké nádvorie a vnútornú stranu kurtíny medzi bastiónmi I. a II. Starej pevnosti.. Pohľad z kurtíny medzi bastiónmi I. a V. na veľké nádvorie Starej pevnosti.. Pohľad z bastiónu I. na kurtínu medzi bastiónmi I. a II. a veľké nádvorie Starej pevnosti.. Pohľad z bastiónu I. na kurtínu a bastión II. Starej pevnosti..
Pohľad z bastiónu II. na kurtínu a bastión I. Starej pevnosti.. Pohľad z kurtíny medzi bastiónmi II. a III. na povrch valov Starej pevnosti.. Pohľad z kurtíny medzi bastiónmi II. a III. na malé nádvorie Starej pevnosti.. Výhľad na tok Dunaja zo špice bastiónu III. Starej pevnosti.. Pohľad zo stropu bastiónu IV. na veľké nádvorie a vnútornú stranu kurtíny medzi bastiónmi I. a II. Starej pevnosti..
Pohľad zo stropu bastiónu IV. na kurtínu a bastión V. Starej pevnosti. Pokračuje Nová pevnosť.. Veľké nádvorie Starej pevnosti. Vpravo vnútorná strana kurtíny medzi bastiónmi I. a II., vzadu vnútorná strana kurtíny medzi bastiónmi I. a V.. Prechod medzi veľkým a malým nádvorím Starej pevnosti.. Kazematy v kurtíne medzi bastiónmi I. a II. Starej pevnosti.. Kazematy v kurtíne medzi bastiónmi I. a II. Starej pevnosti..
Palatínska línia
Bratislavská brána - jediná zachovaná časť bastiónu I.. Reduit bastiónu II. V popredí železobetónový ježek, pochádzajúci zrejme z prekážok komárňanských objektov ťažkého opevnenia.. Šijová kaponiéra bastiónu IV..
Vážska línia
Pohľad na reduit bastiónu VI.. Pohľad na pravú stranu reduitu bastiónu VI.. Predná časť reduitu.. Pohľad na nádvorie reduitu bastiónu VI.. Pohľad na napojenie Vážskej línie na Palatínsku líniu..
Fort Sandberg
Pohľad cez Dunaj na fort Sandberg.. Vstupná cesta do fortu.. Brána fortu.. Vonkajší trakt fortu.. Vnútorné priestory fortu..
Model hlavného bastiónu fortu.. Vnútorný dvor fortu.. Vnútorný dvor fortu.. Podzemné priestory fortu..
Fort Igmánd
Ľavá brána fortu Igmánd.. Vnútorná kaponiéra v priekope fortu..
Dunajské predmostie
Pohľad na jadro Hviezdicovej pevnosti.. Vstup do Hviezdicovej pevnosti.. Západná bastiónová fronta Hviezdicovej pevnosti..
Fort pri železničnom moste
Umiestnenie objektu. Objekt sa nachádza v kríkoch na začiatku mosta.. Celkový pohľad na objekt.. Strieľňa vo flankovacom bastióne a vybúraná stena objektu.. Jedna zo strieľní, vyformovaná z betónu.. Strieľňa s kovovou vložkou..
Strieľňa s kovovou vložkou s dvomi otvormi.. Pohľad do vnútra objektu.. Vľavo vchod do objektu, v strede snímky vchod do flankovacieho bastiónu.. Kovová okenica s uzatváracou strieľňou.. Pohľad na strieľne z vnútra objektu..
Iné zaujímavosti (Maďarsko)
Objekt neznámeho určenia, nachádzajúci sa v počte 2 ks vpravo od cesty z maďarského Komáromu smerom na Budapešť.. Delový rondel pri vstupe do hradu v Ostrihome, v pozadí bazilika.. Pevnosť Eger - vstupná brána do pevnosti.. Pevnosť Eger - vstupný trakt.. Pevnosť Eger - nádvorie..
Pevnosť Eger - dvor bastiónu.. Pevnosť Eger - vstup do kazemát.. Pevnosť Eger - výhľad zo strieľne.. Pevnosť Eger - bok ušnicového bastiónu s delovými kazematami. Pevnosť Eger - výhľad na mesto..

V práci boli použité mapky a niektoré ďalšie údaje z knihy L. Gráfela "Nec arte, nec marte - Komárňanský pevnostný systém".

 

Späť na hlavnú stránku.