Návštevníci mestského lesoparku ich na svojich prechádzkach nachádzajú veľmi často. Mnohí rozmýšľajú o tom, kde sa tam vzali. Niektorí si myslia, že sú to jaskyne, iní tvrdia, že ide o pozostatky starých banských chodieb. Pravda je však úplne iná. Tieto stavby mali slúžiť na obranu Bratislavy.



Úvod.

Na jeseň roku 1914 Rakúsko-Uhorsko po prvý krát čelilo reálnej hrozbe vojenskej porážky. Jeho armády namiesto pôvodne plánovaných 7 týždňov už 4 mesiace čelili hlavným silám ruských vojsk a sľúbené nemecké posily zo západného frontu stále neprichádzali. Ruská armáda zmobilizovala na prekvapenie vojenských predstaviteľov Ústredných mocností veľmi rýchlo a začala ofenzívu ešte pred dokončením mobilizácie, čím získala strategickú výhodu. Rakúsko-uhorské vojská pomohli zastaviť rozhodujúcu ruskú ofenzívu pred vtedajšími nemeckými hranicami a stabilizovať väčšinu východného frontu na sever od horného toku rieky Visla, ale utrpeli ťažké straty a boli veľmi vyčerpané.

15. septembra obkľúčili ruské vojská pevnosť Przemyśl a postupovali rýchlo k hrebeňom Karpát. Koncom novembra jednotky ruskej 8. armády generála Brusilova prenikli na južnú stranu Karpát na územie východného Slovenska. 20. novembra prekročili v oblasti Lupkovského priesmyku Karpaty a obsadili ako prvé dediny na slovenskom území obce Ruské a Zvalu. 21. novembra sa ruská armáda pretlačila do obcí Starina a Osadné. Získala tak manévrovací priestor v podhorí Karpát a údolím rieky Cirochy a Laborca sa valila do vnútrozemia. 22. novembra dobyla Sninu a 23. novembra Humenné. Front sa dostal do kritickej situácie.

Súčasne sa začal ruský útok aj v oblasti Dukelského priesmyku. 28. novembra sa aj tu dostali ruské vojská na slovenské územie. 30. novembra obsadili Zborov a už na druhý deň boli v Bardejove. Tam sa ruský postup zastavil. 3. rakúsko-uhorská armáda pod vedením Svetozara Boroeviča využila príležitosť, pokúsila sa o protiútok, dobyla späť Bardejov a dostala sa znova na hrebene Karpát. Tam pokračovali vyčerpávajúce boje počas celej dlhej a krutej zimy bez výraznejších úspechov na jednej či druhej strane. Stále však existovala reálna hrozba ďalšieho postupu ruskej armády cez územie Slovenska do vnútrozemia.

Ruský postup v Karpatoch vyvolal v Rakúsko-Uhorsku priam zdesenie. Vojenská katastrofa mohla znamenať, že ruské vojská sa údoliami východoslovenských riek dostanú až do centrálneho Uhorska a do Budapešti. Súčasne hrozil vpád ruskej armády na Moravu a do rakúskej časti monarchie. Rakúsko-uhorské velenie bolo nútené siahnuť ku krajným opatreniam. Medzi ne patrilo aj rozhodnutie o opevnení Bratislavy. Toto opevnenie malo zároveň zabrániť prechodu Rusov cez Dunaj s cieľom obkľúčenia Viedne z oboch strán rieky (o niečo podobné sa v bitke pri Lamači pokúšali pruské vojská už počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866).

Obrana bratislavského predmostia bola realizovaná formou samostatných delostreleckých postavení, sústredených do oporných bodov. Oporné body pozostávali z delostreleckých kaverien - úkrytov pre delostrelcov a muníciu, v blízkosti ktorých sa nachádzali samotné delostrelecké postavenia. Úlohou týchto postavení bola diaľková kruhová delostrelecká obrana mesta. Delostrelecké oporné body sa nachádzali na výšinách s dobrým výhľadom, čo dávalo vhodné podmienky pre pozorovanie predpolia a umožňovalo vedenie ďalekých delostreleckých palieb.

Boje v Karpatoch sa skončili až v máji 1915 v súvislosti s nemeckým prielomom pri Gorlici. Ruské vojská boli zatlačené hlboko do vlastného vnútrozemia a do Karpát sa už nevrátili. Bratislavské kaverny tak nikdy nedostali možnosť ukázať svoju bojovú hodnotu.


Rozdelenie a popis objektov.

Kaverny tvorili súčasť delostreleckých oporných bodov. Slúžili ako odolné kryty pre vojakov a muníciu, využívané hlavne pri protibaterijnej paľbe protivníka. Nachádzajú sa na výšinách s dobrým výhľadom do predpolia. Ide o lokality so súčasnými názvami Dúbravská Hlavica, Dlhé Diely, Sitina, Lamač, Klepáč, Americké námestie, Kamzík a Rösslerov lom.

Mapa lokalít. Lokalizácia objektov.

Kaverny tvoria podzemné úkryty s vybetónovanými vchodovými portálmi a núdzovým východom. Stavebným materiálom je prostý betón (čo je typické pre rakúsku fortifikačnú výstavbu). Hlavný vchod je tvorený oblúkovitým otvorom s rozmermi cca 180 x 110 cm. Za ním nasleduje 3 - 7 m dlhá vybetónovaná horizontálna vstupná chodba. Zhora kolmo na ňu je vybudovaný núdzový východ - vertikálna šachta vysoká do 5 m s rozmermi cca 65 x 55 cm, osadená dvojstupňovým kovovým rebríkom. Ďalej sa rovná alebo viackrát lomená chodba rozširuje do hlavnej miestnosti.

Zo stavebného hľadiska ich možno rozdeliť na 2 typy. Typ 1 je vylámaný v skale banským spôsobom a následne vnútri vybetónovaný. Osvetlenie je riešené kovovými držiakmi, upevnenými do stien objektu. Kaverny tohto typu sú stavebne dokončené len v lokalitách Kamzík a Rösslerov lom. Z hľadiska dokončenosti objektov je zrejmé, že betonáž postupovala od východu na západ, keďže najpravdepodobnejší príchod protivníka sa očakával z východného smeru. V priebehu ďalšej výstavby sa zrejme z nedostatku času rezignovalo na kompletnú betonáž objektov, vybetónovaná je iba vstupná časť, zvyšok objektu je iba vylámaný v skale. Držiaky na osvetlenie sú v týchto prípadoch zasadené priamo do skaly.
Typ 2 bol stavaný povrchovým spôsobom, t.j. kaverna bola postavená vo výkope a následne zahrnutá zeminou. Steny sú kamenné s betónovou výplňou. Strop je tvorený železnými traverzami. Kaverny tohto typu nemajú núdzový východ. Osvetlenie je riešené výklenkami v stenách. Všetky kaverny tohto typu sú stavebne dokončené.

Z hľadiska veľkosti možno rozdeliť kaverny na malý a veľký typ. Malé kaverny majú 1 vchod, zalomenú vstupnú chodbu a jednu miestnosť. Veľké kaverny majú niekoľko vchodov a miestností. Takéto kaverny boli doteraz nájdené len v lokalitách Sitina a Kamzík. Unikátnou kavernou tohto typu je stavebne dokončený objekt v lokalite Kamzík so 4 vchodmi a dvomi poschodiami.

Pri niektorých kavernách sú ešte v teréne rozoznateľné plošiny pre delá. Doteraz bolo v bratislavských lesoch nájdených 32 kusov týchto zaujímavých stavieb. Najbližšie pri Bratislave sa podobné objekty nachádzajú v blízkosti fortu Bodzów fortovej pevnosti Krakov.



Popis lokalít.


Lokalita Dúbravská Hlavica.

Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na Záhorie. V tejto lokalite bolo doteraz nájdených 6 kaverien. Vo všetkých prípadoch ide o malé objekty typu 1. Niektoré z nich sú zaujímavé tým, že majú 2 núdzové východy. Žiadna z kaverien nie je stavebne dokončená. Kaverna K-Dh 0 sa nachádza priamo na vrchole Dúbravskej Hlavice, ostatné na jej svahu.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Dh 0
1
nedokončený
N 48°11.318' E 017°01.120' Na vrchole Dúbravskej Hlavice.
K-Dh 1
1
nedokončený
N 48°11.519' E 017°01.310' Dva núdzové východy. Zaliaty vodou.
K-Dh 2
1
nedokončený
N 48°11.564' E 017°01.145' Typická malá kaverna typu 1.
K-Dh 3
1
nedokončený
N 48°11.541' E 017°01.065' Dva núdzové východy.
K-Dh 4
1
nedokončený
N 48°11.497' E 017°00.953' Vnútorný zával.
K-Dh 5
1
nedokončený
N 48°11.343' E 017°00.960' Typická malá kaverna typu 1.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Dh 0 . . . . . .
K-Dh 1 . . . . . .
K-Dh 2 . . . . .
K-Dh 3 . . . .
K-Dh 4 . . . .
K-Dh 5 . . .




Lokalita Dlhé Diely.

Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na juh k Dunaju. V tejto lokalite boli doposiaľ nájdené 4 kaverny. Nachádzajú sa na svahu pod juhovýchodným cípom Kráľovej lúky. Ide výhradne o malé objekty typu 1. Lokalita má výborne zachované polygonálne obranné valy a prístupové zákopy k objektom. Kaverna K-Dd 2 má zrútený strop.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Dd 1
1
nedokončený
N 48°09.540' E 017°02.167' Nasypané množstvo zeminy za vchodom.
K-Dd 2
1
nedokončený
N 48°09.496' E 017°02.157' Zával. Na foto pohľad zvonka.
K-Dd 3
1
nedokončený
N 48°09.441' E 017°02.152' Zaliata vodou.
K-Dd 4
1
nedokončený
N 48°09.347' E 017°02.122' Vstup cez núdzový východ.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Dd 1 . . .
K-Dd 2 . . Prepadnutý strop kaverny..
K-Dd 3 . . .
K-Dd 4 . . Polygonálne obranné valy.. Polygonálne obranné valy..




Lokalita Sitina.

Kaverny sa nachádzajú na hrebeni kopca Sitina pozdĺžne v smere sever-juh. Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia severozápadným smerom spolu s oporným bodom na Dúbravskej hlavici a palebná uzávera údolia spolu s oporným bodom Lamač. Delostrelecké postavenie pri kaverne K-Ns Vret uzatváralo prístup do mesta od juhu spolu s oporným bodom Dlhé Diely. Zatiaľ boli v tejto lokalite nájdené 4 objekty, z toho 2 veľké a 2 malé. Vo všetkých prípadoch ide o typ 1. Veľké kaverny v tejto lokalite majú 2 vchody. Kavernu K-Ns na vrchole kopca za Iuventou považuje pospolitý ľud za jaskyňu a nazýva ju „jaskyňa Hríb“.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Ns T1
1
nedokončený
N 48°10.427' E 017°03.372' Jedna kaverna s dvomi vstupmi (K-Ns T1 a K-Ns T2). Zaliata vodou.
K-Ns T2
1
nedokončený
N 48°10.413' E 017°03.349' Ďalší vstup.
K-Ns T3
1
nedokončený
N 48°10.400' E 017°03.329' Kaverna zavalená. Príbytok bezdomovca.
K-Ns
1
nedokončený
N 48°10.238' E 017°03.410' Veľké priestory. Známa ako „Jaskyňa Hríb“.
K-Ns Vret
1
nedokončený
N 48°09.917' E 017°03.455' Vstup takmer zavalený.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Ns T1 . . . . . .
K-Ns T2 . . .
K-Ns T3 . . .
K-Ns . . . . . Druhý vchod..
K-Ns Vret . . .




Lokalita Lamač.

Úlohou tohto oporného bodu bola palebná uzávera prístupu do mesta od severozápadu . Kaverny sa nachádzajú na svahu nad HM Tesco Lamač. V tejto lokalite boli doteraz nájdené 4 objekty, z toho 2 kusy typu 1 a 2 kusy typu 2. Majú zvláštne riešené vchody s vytvarovaným výklenkom.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Lam 1
1
nedokončený
N 48°10.762' E 017°03.973' Pelech neporiadnych bezdomovcov.
K-Lam 2
1
nedokončený
N 48°10.883' E 017°04.079' Čistý, zvláštna betonáž.
K-Lam 3
2
dokončený
N 48°10.817' E 017°04.122' Pelech neporiadnych bezdomovcov.
K-Lam 4
2
dokončený
N 48°10.821' E 017°04.221' Príbytok poriadku milovného bezdomovca.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Lam 1 . . . . .
K-Lam 2 . . . . . .
K-Lam 3 . . . .
K-Lam 4 . . .




Lokalita Klepáč.

Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na západ. Kaverny sa nachádzajú na východnej hrane Hornej mlynskej doliny nad mlynom Klepáč. Objekt K-Klepac je jediným doposiaľ nájdeným objektom typu 2 s dvomi miestnosťami, umiestnenými symetricky po stranách prístupovej chodby. Zvyšné 2 kaverny sú bežné malé objekty typu 1.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Klepac
2
dokončený
N 48°10.872' E 017°04.515' Zvláštna kaverna s dvomi miestnosťami po stranách vstupnej chodby.
K-Klepac 0
1
nedokončený
N 48°10.884' E 017°04.685' Menší zával stropu.
K-Klepac 1
1
nedokončený
N 48°10.972' E 017°04.806' Typická malá kaverna typu 1.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Klepac . . . . . .
K-Klepac 0 . . . . . .
K-Klepac 1 . . .




Lokalita Americké námestie.

Americké námestie je rekreačná lúčka juhozápadne od televíznej veže na Kamzíku. Je vybavená altánkom, hojdačkou, ohniskom a posedeniami. Je to veľmi obľúbená lokalita s výhľadom na Bratislavu. Kaverny sa nachádzajú na návrší severovýchodne od lúky. Vchody do nich boli uzavreté pracovníkmi Mestských lesov kvôli ochrane netopierov a zamedzeniu možnosti úrazu, keďže ide o navštevovanú turistickú lokalitu. Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na severozápad. Z kaverny K-An 1 ostala zachovaná iba vybetónovaná vstupná chodba s núdzovým východom, zvyšok objektu má zrútený strop.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-An 1
1
nedokončený
N 48°10.907' E 017°05.213' Mreže na vchode i núdzovom východe, strop zavalený.
K-An 2
1
nedokončený
N 48°10.941' E 017°05.214' Veľký, pelech bezdomovcov.
K-An 3
1
nedokončený
N 48°10.966' E 017°05.169' Mreže na vchode i núdzovom východe.
K-An 4
1
nedokončený
N 48°10.964' E 017°05.106' Úzky vchod. Strop na 2 miestach uvoľnený.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-An 1 . . . Padnutý strop kaverny.. Padnutý strop kaverny..
K-An 2 . . . . .
K-An 3 . . . . .
K-An 4 . . . . . .




Lokalita Kamzík.

Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na sever a na východ. Ide o najvyššie položený oporný bod. Všetky objekty v tejto lokalite sú typu 1 a sú stavebne dokončené. Dve malé kaverny sa nachádzajú pod vrcholovou stanicou sedačkovej lanovky. Ďalšie dve sa nachádzajú na svahu severozápadným smerom (za hotelom West). Objekt K-W 1 je ukážkovým príkladom perfektne zachovanej stavebne dokončenej malej kaverny typu 1. Objekt K-W 2 je unikátnou veľkou kavernou so štyrmi vchodmi a dvomi poschodiami. Ide o jediný doteraz nájdený objekt tohto typu.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Kamzik
1
dokončený
N 48°11.106' E 017°05.850' Vstup vpravo od prístupovej cesty k parkovisku lanovky. Precízna stavba.
K-Kamzik 2
1
dokončený
N 48°11.145' E 017°05.782' Zavalený vchod aj núdzový východ.
K-W 1
1
dokončený
N 48°11.200' E 017°05.494' Malá kaverna typu 1. Precízne prevedenie.
K-W 21
1
dokončený
N 48°11.217' E 017°05.552' Vchody "K-W 21" a "K-W 22" na dolnom poschodí, ďalšie dva hore.
K-W 22
-
-
N 48°11.211' E 017°05.561' Ďalší vchod do K-W 2.
K-W 23
-
-
N 48°11.195' E 017°05.538' Ďalší vchod do K-W 2.
K-W 24
-
-
N 48°11.198' E 017°05.580' Ďalší vchod do K-W 2.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Kamzik . . . .
K-Kamzik 2 . .
K-W 1 . . . .
K-W 2 Schéma kaverny K-W 2.. . . . . .
. . . . Chodba do dolného podlažia.. Chodba do horného podlažia..




Lokalita Rösslerov lom.

Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na juhovýchod. Objekty sa nachádzajú na hrebeni svahu, spájajúceho Rösslerov kameňolom s Kamzíkom. Doteraz boli v tejto lokalite nájdené 3 kaverny rôznych typov. Všetky objekty sú stavebne dokončené.

Objekt Typ Stavebná dokončenosť
GPS
Poznámka
K-Rl 1
2
dokončený
N 48°10.960' E 017°06.971' Podobá sa kaverne K-Lam 4 v Lamači, odlišné prevedenie vchodu.
K-Rl 2
1
dokončený
N 48°11.011' E 017°06.599' Precízne prevedenie. V strede znížený prierez hl. priestoru.
K-Rl 3
1
dokončený
N 48°11.113' E 017°06.446' V núdzovom východe chýba rebrík.


Mapa lokality a fotografie objektov.

Mapa lokality .
K-Rl 1 . . .
K-Rl 2 . . . . .
K-Rl 3 . . .


Uvedené poznatky o objektoch boli získané výhradne terénnym prieskumom bez využitia archívnych podkladov. Klasifikácia objektov je dielom autorov, označenie objektov vychádza zo súčasného názvu ich lokalizácie. Terénny prieskum bol realizovaný v rokoch 2007 - 2011.
© Milo Gona, Ján Kurta




Späť na hlavnú stránku.