Návštevníci mestského lesoparku ich na svojich prechádzkach nachádzajú veľmi často. Mnohí rozmýšľajú o tom, kde sa tam vzali. Niektorí si myslia, že sú to jaskyne, iní tvrdia, že ide o pozostatky starých banských chodieb. Pravda je však úplne iná. Tieto stavby mali slúžiť na obranu Bratislavy.
Úvod.
Na jeseň roku 1914 Rakúsko-Uhorsko po prvý krát čelilo reálnej hrozbe vojenskej porážky. Jeho armády namiesto pôvodne plánovaných 7 týždňov už 4 mesiace čelili hlavným silám ruských vojsk a sľúbené nemecké posily zo západného frontu stále neprichádzali. Ruská armáda zmobilizovala na prekvapenie vojenských predstaviteľov Ústredných mocností veľmi rýchlo a začala ofenzívu ešte pred dokončením mobilizácie, čím získala strategickú výhodu. Rakúsko-uhorské vojská pomohli zastaviť rozhodujúcu ruskú ofenzívu pred vtedajšími nemeckými hranicami a stabilizovať väčšinu východného frontu na sever od horného toku rieky Visla, ale utrpeli ťažké straty a boli veľmi vyčerpané.
15. septembra obkľúčili ruské vojská pevnosť Przemyśl a postupovali rýchlo k hrebeňom Karpát. Koncom novembra jednotky ruskej 8. armády generála Brusilova prenikli na južnú stranu Karpát na územie východného Slovenska. 20. novembra prekročili v oblasti Lupkovského priesmyku Karpaty a obsadili ako prvé dediny na slovenskom území obce Ruské a Zvalu. 21. novembra sa ruská armáda pretlačila do obcí Starina a Osadné. Získala tak manévrovací priestor v podhorí Karpát a údolím rieky Cirochy a Laborca sa valila do vnútrozemia. 22. novembra dobyla Sninu a 23. novembra Humenné. Front sa dostal do kritickej situácie.
Súčasne sa začal ruský útok aj v oblasti Dukelského priesmyku. 28. novembra sa aj tu dostali ruské vojská na slovenské územie. 30. novembra obsadili Zborov a už na druhý deň boli v Bardejove. Tam sa ruský postup zastavil. 3. rakúsko-uhorská armáda pod vedením Svetozara Boroeviča využila príležitosť, pokúsila sa o protiútok, dobyla späť Bardejov a dostala sa znova na hrebene Karpát. Tam pokračovali vyčerpávajúce boje počas celej dlhej a krutej zimy bez výraznejších úspechov na jednej či druhej strane. Stále však existovala reálna hrozba ďalšieho postupu ruskej armády cez územie Slovenska do vnútrozemia.
Ruský postup v Karpatoch vyvolal v Rakúsko-Uhorsku priam zdesenie. Vojenská katastrofa mohla znamenať, že ruské vojská sa údoliami východoslovenských riek dostanú až do centrálneho Uhorska a do Budapešti. Súčasne hrozil vpád ruskej armády na Moravu a do rakúskej časti monarchie. Rakúsko-uhorské velenie bolo nútené siahnuť ku krajným opatreniam. Medzi ne patrilo aj rozhodnutie o opevnení Bratislavy. Toto opevnenie malo zároveň zabrániť prechodu Rusov cez Dunaj s cieľom obkľúčenia Viedne z oboch strán rieky (o niečo podobné sa v bitke pri Lamači pokúšali pruské vojská už počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866).
Obrana bratislavského predmostia bola realizovaná formou samostatných delostreleckých postavení, sústredených do oporných bodov. Oporné body pozostávali z delostreleckých kaverien - úkrytov pre delostrelcov a muníciu, v blízkosti ktorých sa nachádzali samotné delostrelecké postavenia. Úlohou týchto postavení bola diaľková kruhová delostrelecká obrana mesta. Delostrelecké oporné body sa nachádzali na výšinách s dobrým výhľadom, čo dávalo vhodné podmienky pre pozorovanie predpolia a umožňovalo vedenie ďalekých delostreleckých palieb.
Boje v Karpatoch sa skončili až v máji 1915 v súvislosti s nemeckým prielomom pri Gorlici. Ruské vojská boli zatlačené hlboko do vlastného vnútrozemia a do Karpát sa už nevrátili. Bratislavské kaverny tak nikdy nedostali možnosť ukázať svoju bojovú hodnotu.
Rozdelenie a popis objektov.
Kaverny tvorili súčasť delostreleckých oporných bodov. Slúžili ako odolné kryty pre vojakov a muníciu, využívané hlavne pri protibaterijnej paľbe protivníka. Nachádzajú sa na výšinách s dobrým výhľadom do predpolia. Ide o lokality so súčasnými názvami Dúbravská Hlavica, Dlhé Diely, Sitina, Lamač, Klepáč, Americké námestie, Kamzík a Rösslerov lom.
Kaverny tvoria podzemné úkryty s vybetónovanými vchodovými portálmi a núdzovým východom. Stavebným materiálom je prostý betón (čo je typické pre rakúsku fortifikačnú výstavbu). Hlavný vchod je tvorený oblúkovitým otvorom s rozmermi cca 180 x 110 cm. Za ním nasleduje 3 - 7 m dlhá vybetónovaná horizontálna vstupná chodba. Zhora kolmo na ňu je vybudovaný núdzový východ - vertikálna šachta vysoká do 5 m s rozmermi cca 65 x 55 cm, osadená dvojstupňovým kovovým rebríkom. Ďalej sa rovná alebo viackrát lomená chodba rozširuje do hlavnej miestnosti.
Zo stavebného hľadiska ich možno rozdeliť na 2 typy. Typ 1 je vylámaný v skale banským spôsobom a následne vnútri vybetónovaný. Osvetlenie je riešené kovovými držiakmi, upevnenými do stien objektu. Kaverny tohto typu sú stavebne dokončené len v lokalitách Kamzík a Rösslerov lom. Z hľadiska dokončenosti objektov je zrejmé, že betonáž postupovala od východu na západ, keďže najpravdepodobnejší príchod protivníka sa očakával z východného smeru. V priebehu ďalšej výstavby sa zrejme z nedostatku času rezignovalo na kompletnú betonáž objektov, vybetónovaná je iba vstupná časť, zvyšok objektu je iba vylámaný v skale. Držiaky na osvetlenie sú v týchto prípadoch zasadené priamo do skaly.
Typ 2 bol stavaný povrchovým spôsobom, t.j. kaverna bola postavená vo výkope a následne zahrnutá zeminou. Steny sú kamenné s betónovou výplňou. Strop je tvorený železnými traverzami. Kaverny tohto typu nemajú núdzový východ. Osvetlenie je riešené výklenkami v stenách. Všetky kaverny tohto typu sú stavebne dokončené.
Z hľadiska veľkosti možno rozdeliť kaverny na malý a veľký typ. Malé kaverny majú 1 vchod, zalomenú vstupnú chodbu a jednu miestnosť. Veľké kaverny majú niekoľko vchodov a miestností. Takéto kaverny boli doteraz nájdené len v lokalitách Sitina a Kamzík. Unikátnou kavernou tohto typu je stavebne dokončený objekt v lokalite Kamzík so 4 vchodmi a dvomi poschodiami.
Pri niektorých kavernách sú ešte v teréne rozoznateľné plošiny pre delá. Doteraz bolo v bratislavských lesoch nájdených 32 kusov týchto zaujímavých stavieb. Najbližšie pri Bratislave sa podobné objekty nachádzajú v blízkosti fortu Bodzów fortovej pevnosti Krakov.
Popis lokalít.
Lokalita Dúbravská Hlavica.
Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na Záhorie. V tejto lokalite bolo doteraz nájdených 6 kaverien. Vo všetkých prípadoch ide o malé objekty typu 1. Niektoré z nich sú zaujímavé tým, že majú 2 núdzové východy. Žiadna z kaverien nie je stavebne dokončená. Kaverna K-Dh 0 sa nachádza priamo na vrchole Dúbravskej Hlavice, ostatné na jej svahu.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Dh 0 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.318' E 017°01.120' |
Na vrchole Dúbravskej Hlavice. |
K-Dh 1 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.519' E 017°01.310' |
Dva núdzové východy. Zaliaty vodou. |
K-Dh 2 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.564' E 017°01.145' |
Typická malá kaverna typu 1. |
K-Dh 3 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.541' E 017°01.065' |
Dva núdzové východy. |
K-Dh 4 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.497' E 017°00.953' |
Vnútorný zával. |
K-Dh 5 |
1 |
nedokončený |
N 48°11.343' E 017°00.960' |
Typická malá kaverna typu 1. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Dlhé Diely.
Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na juh k Dunaju. V tejto lokalite boli doposiaľ nájdené 4 kaverny. Nachádzajú sa na svahu pod juhovýchodným cípom Kráľovej lúky. Ide výhradne o malé objekty typu 1. Lokalita má výborne zachované polygonálne obranné valy a prístupové zákopy k objektom. Kaverna K-Dd 2 má zrútený strop.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Dd 1 |
1 |
nedokončený |
N 48°09.540' E 017°02.167' |
Nasypané množstvo zeminy za vchodom. |
K-Dd 2 |
1 |
nedokončený |
N 48°09.496' E 017°02.157' |
Zával. Na foto pohľad zvonka. |
K-Dd 3 |
1 |
nedokončený |
N 48°09.441' E 017°02.152' |
Zaliata vodou. |
K-Dd 4 |
1 |
nedokončený |
N 48°09.347' E 017°02.122' |
Vstup cez núdzový východ. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Sitina.
Kaverny sa nachádzajú na hrebeni kopca Sitina pozdĺžne v smere sever-juh. Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia severozápadným smerom spolu s oporným bodom na Dúbravskej hlavici a palebná uzávera údolia spolu s oporným bodom Lamač. Delostrelecké postavenie pri kaverne K-Ns Vret uzatváralo prístup do mesta od juhu spolu s oporným bodom Dlhé Diely. Zatiaľ boli v tejto lokalite nájdené 4 objekty, z toho 2 veľké a 2 malé. Vo všetkých prípadoch ide o typ 1. Veľké kaverny v tejto lokalite majú 2 vchody. Kavernu K-Ns na vrchole kopca za Iuventou považuje pospolitý ľud za jaskyňu a nazýva ju „jaskyňa Hríb“.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Ns T1 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.427' E 017°03.372' |
Jedna kaverna s dvomi vstupmi (K-Ns T1 a K-Ns T2). Zaliata vodou. |
K-Ns T2 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.413' E 017°03.349' |
Ďalší vstup. |
K-Ns T3 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.400' E 017°03.329' |
Kaverna zavalená. Príbytok bezdomovca. |
K-Ns |
1 |
nedokončený |
N 48°10.238' E 017°03.410' |
Veľké priestory. Známa ako „Jaskyňa Hríb“. |
K-Ns Vret |
1 |
nedokončený |
N 48°09.917' E 017°03.455' |
Vstup takmer zavalený. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Lamač.
Úlohou tohto oporného bodu bola palebná uzávera prístupu do mesta od severozápadu . Kaverny sa nachádzajú na svahu nad HM Tesco Lamač. V tejto lokalite boli doteraz nájdené 4 objekty, z toho 2 kusy typu 1 a 2 kusy typu 2. Majú zvláštne riešené vchody s vytvarovaným výklenkom.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Lam 1 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.762' E 017°03.973' |
Pelech neporiadnych bezdomovcov. |
K-Lam 2 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.883' E 017°04.079' |
Čistý, zvláštna betonáž. |
K-Lam 3 |
2 |
dokončený |
N 48°10.817' E 017°04.122' |
Pelech neporiadnych bezdomovcov. |
K-Lam 4 |
2 |
dokončený |
N 48°10.821' E 017°04.221' |
Príbytok poriadku milovného bezdomovca. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Klepáč.
Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na západ. Kaverny sa nachádzajú na východnej hrane Hornej mlynskej doliny nad mlynom Klepáč. Objekt K-Klepac je jediným doposiaľ nájdeným objektom typu 2 s dvomi miestnosťami, umiestnenými symetricky po stranách prístupovej chodby. Zvyšné 2 kaverny sú bežné malé objekty typu 1.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Klepac |
2 |
dokončený |
N 48°10.872' E 017°04.515' |
Zvláštna kaverna s dvomi miestnosťami po stranách vstupnej chodby. |
K-Klepac 0 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.884' E 017°04.685' |
Menší zával stropu. |
K-Klepac 1 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.972' E 017°04.806' |
Typická malá kaverna typu 1. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Americké námestie.
Americké námestie je rekreačná lúčka juhozápadne od televíznej veže na Kamzíku. Je vybavená altánkom, hojdačkou, ohniskom a posedeniami. Je to veľmi obľúbená lokalita s výhľadom na Bratislavu. Kaverny sa nachádzajú na návrší severovýchodne od lúky. Vchody do nich boli uzavreté pracovníkmi Mestských lesov kvôli ochrane netopierov a zamedzeniu možnosti úrazu, keďže ide o navštevovanú turistickú lokalitu. Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na severozápad. Z kaverny K-An 1 ostala zachovaná iba vybetónovaná vstupná chodba s núdzovým východom, zvyšok objektu má zrútený strop.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-An 1 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.907' E 017°05.213' |
Mreže na vchode i núdzovom východe, strop zavalený. |
K-An 2 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.941' E 017°05.214' |
Veľký, pelech bezdomovcov. |
K-An 3 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.966' E 017°05.169' |
Mreže na vchode i núdzovom východe. |
K-An 4 |
1 |
nedokončený |
N 48°10.964' E 017°05.106' |
Úzky vchod. Strop na 2 miestach uvoľnený. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Kamzík.
Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na sever a na východ. Ide o najvyššie položený oporný bod. Všetky objekty v tejto lokalite sú typu 1 a sú stavebne dokončené. Dve malé kaverny sa nachádzajú pod vrcholovou stanicou sedačkovej lanovky. Ďalšie dve sa nachádzajú na svahu severozápadným smerom (za hotelom West). Objekt K-W 1 je ukážkovým príkladom perfektne zachovanej stavebne dokončenej malej kaverny typu 1. Objekt K-W 2 je unikátnou veľkou kavernou so štyrmi vchodmi a dvomi poschodiami. Ide o jediný doteraz nájdený objekt tohto typu.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Kamzik |
1 |
dokončený |
N 48°11.106' E 017°05.850' |
Vstup vpravo od prístupovej cesty k parkovisku lanovky. Precízna stavba. |
K-Kamzik 2 |
1 |
dokončený |
N 48°11.145' E 017°05.782' |
Zavalený vchod aj núdzový východ. |
K-W 1 |
1 |
dokončený |
N 48°11.200' E 017°05.494' |
Malá kaverna typu 1. Precízne prevedenie. |
K-W 21 |
1 |
dokončený |
N 48°11.217' E 017°05.552' |
Vchody "K-W 21" a "K-W 22" na dolnom poschodí, ďalšie dva hore. |
K-W 22 |
- |
- |
N 48°11.211' E 017°05.561' |
Ďalší vchod do K-W 2. |
K-W 23 |
- |
- |
N 48°11.195' E 017°05.538' |
Ďalší vchod do K-W 2. |
K-W 24 |
- |
- |
N 48°11.198' E 017°05.580' |
Ďalší vchod do K-W 2. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Lokalita Rösslerov lom.
Úlohou tohto oporného bodu bola diaľková paľba do predpolia smerom na juhovýchod. Objekty sa nachádzajú na hrebeni svahu, spájajúceho Rösslerov kameňolom s Kamzíkom. Doteraz boli v tejto lokalite nájdené 3 kaverny rôznych typov. Všetky objekty sú stavebne dokončené.
Objekt |
Typ |
Stavebná dokončenosť |
GPS |
Poznámka |
K-Rl 1 |
2 |
dokončený |
N 48°10.960' E 017°06.971' |
Podobá sa kaverne K-Lam 4 v Lamači, odlišné prevedenie vchodu. |
K-Rl 2 |
1 |
dokončený |
N 48°11.011' E 017°06.599' |
Precízne prevedenie. V strede znížený prierez hl. priestoru. |
K-Rl 3 |
1 |
dokončený |
N 48°11.113' E 017°06.446' |
V núdzovom východe chýba rebrík. |
Mapa lokality a fotografie objektov.
Uvedené poznatky o objektoch boli získané výhradne terénnym prieskumom bez využitia archívnych podkladov. Klasifikácia objektov je dielom autorov, označenie objektov vychádza zo súčasného názvu ich lokalizácie. Terénny prieskum bol realizovaný v rokoch 2007 - 2011.
© Milo Gona, Ján Kurta
Späť na hlavnú stránku.